Charizmatická osobnosť so zamatovým hlasom

Štefan Kvietik sa 10. mája 2019 dožíva významného životného jubilea 85 rokov. Na doskách SND vytvoril za vyše štyri dekády viac ako sto postáv. So zanietením vstúpil do dejín slovenského divadla, v ktorom zanechal zásadný herecký profil. Po absolvovaní herectva na Vysokej škole múzických umení sa stáva v roku 1959 členom v tom čase Armádneho divadla v Martine. Od roku 1959 až do roku 1996 je členom SND.

Štefan Kvietik sa od roku 1984 venoval aj pedagogickej činnosti na VŠMU. V rokoch 1990 – 1994 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 2004 dostal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Je však držiteľom viacerých významných ocenení, k tým z posledného obdobia patria napríklad Hercova misia na festivale Art Film či Európska cena Trebbia 2014 za celoživotné dielo.

Štefan Kvietik je osobnosť, ktorú si diváci intenzívne spájajú s divadlom, ako aj s filmom a rozhlasom. Maskulínne postavy hrdinov rurálneho, ale aj intelektuálneho zamerania, zároveň herec charakterových, ale i romantických postáv, s hlbokou psychologickou motiváciou. V jeho stelesnení sa na javisku objavovali hrdinovia súčasnej americkej drámy, v jeho predvedení sa napĺňali aj nové interpretačné možnosti slovenskej drámy moderny. Práve jeho schopnosť zachytiť hĺbku a utrpenie, ale aj absolútny ponor do epicentra postavy mu umožnili vytvoriť široký dramatický repertoár, v ktorom budú navždy dominovať tituly ako Bačova žena (Ondrej), Obzri sa v hneve, Električka zvaná Túžba, Kráľ Lear, legendárni Dvaja (August), Líšky, dobrú noc (Karol), Hra bez lásky (Tomáš), Strach z Pekla (von Thurming), Antigona a tí druhí (Jozef Hajman), Vojna a mier (Andrej Bolkonský), Pokus o lietanie, Živá mŕtvola, Krčma pod zeleným stromom, Zástupca (páter Riccard), Prvý deň karnevalu (Manuel), Zostupujúci Orfeus (Val Xavier), Becket alebo Božia česť (Becket) a mnohé iné.

Jednou z jeho výrazných filmových úloh bol Boxer a smrť (Komínek) v roku 1962 režiséra Petra Solana. Tak ako divadlo, aj film a televízia mu umožnili výrazný repertoárový rozptyl. Mnohé z televíznych filmov sa stali doslova kultovými a zlomovými slovenskej filmografie i herectva. Jeho Havrania cesta (Matúš) a Medená veža (Pirin) režiséra Martina Hollého, Tisícročná včela (Samo Pichanda) či Sedím na konári a je mi dobre (kapitán Kornet) Juraja Jakubiska, Sám vojak v poli (barón von Goldring), Tvár v okne, Živý bič (Adam Hlavaj), Majster kat (Richardus), Romance pro křídlovku (Viktor), Volanie démonov (Kučera), Buddenbrookovci (Tomáš), Niet inej cesty (Ľudovít Štúr), Za humny je drak (Patočka), Mŕtvi učia živých (MUDr. Stropko), Deň, ktorý neumrie (Matúš Siroň), Kto odchádza v daždi (Martin Jozefko), Červené víno (Urban Habdža), Alžbetin dvor, Tábor padlých žien (veliteľ tábora) i posledný Rozhovor s nepriateľom sa už navždy stanú klasickými sprievodcami dejín slovenského filmu a televízie.

Miriam Kičiňová, lektorka dramaturgie Činohry SND