Ešte jeden pohľad na Hoffmannove poviedky

Hoffmanove poviedky patria ku skvostom hracích plánov svetových divadiel a zaraďujú sa do dramaturgických plánov väčšinou, ak je k dispozícii invenčný režisér, hlavný protagonista a prípadne sopranistka, ktorá si trúfne interpretovať všetky tri „Hoffmanove lásky“ (Olympiu, Antoniu, Giuliettu) v jeden večer. Málokedy sa však operno-divadelné hviezdy stretnú v optimálnej konštelácii, preto je veľkým úspechom, ak sa podarí obsadiť „Hoffmannove lásky“ vynikajúcimi domácimi sólistkami. Jana Bernáthová a Eva Bodorová ako Olympia, Adriana Kohútková ako Giulietta a Ľubica Vargicová a Eva Hornyáková ako Antonia patria medzi špičkových zástupcov vokálnej interpretácie na Slovensku. Pri takých závažných tituloch je už samozrejmosťou, že tragickú postavu básnika Hoffmanna stvárňujú vynikajúci zahraniční hostia, v našom prípade Mickael Spadaccini a Rafael Alvarez. S bezpečným zvládnutím technickej náročnosti partu, sebavedomým umeleckým majstrovstvom a s noblesou interpretácie špecifickej francúzskej opernej literatúry zvládli rôzne úskalia partitúry. Ich rozdielny interpretačný a osobnostný prístup nám umožnil porovnať rôzne náhľady nielen na vokálnu interpretáciu, ale aj na psychologickú drobnokresbu pri realizovaní režisérových zámerov. Podobne i darebák Lindorf/Coppelius/Miracle/Dapertutto v podaní Gustava Beláčka a Jozefa Benciho je vo svojej chameleónsky premenlivej podobe, v závislosti od situácií v jednotlivých obrazoch, majstrovským vykreslením zákulisného manipulátora takého známeho v každom čase a za každého politického režimu.

Ak sa ešte vrátime k inscenačnému tvaru, musíme vyzdvihnúť moderný aktuálny výklad, ktorý aktualizuje klasickú predlohu s vkusom a s jasným zdôvodnením. V modernom ponímaní réžie je už samozrejmé, že postavu Olympie nemožno interpretovať ako umelú bábiku ovládanú darebákom zo zákulisia bez širšieho kontextu, pretože sa natíska množstvo metaforických asociácií, ktoré súčasnosť prináša. Režisér Pavol Smolík pristupoval k dielu s pokorou, ale i s veľkou dávkou osobnostného vkladu, pričom dielo umelo neznásilňoval, len vyzdvihol divadelné významy, ktoré považoval za zaujímavé. Hoffmannove poviedky v podaní operného súboru SND sú umeleckým vypätím každého jednotlivca.

Premiéry 14. a 15. júna boli potvrdením, že Opera SND patrí medzi popredné operné scény v strednej Európe, schopná realizovať náročné tituly na vysokej úrovni.

Martin Bendik, dramaturg Opery SND