La traviata sa lúči

Opera o veľkých emóciách, láske až za hrob, nevraživosti, ale i nehe a v neposlednom rade o veľkej morálnej očiste ducha v zmysle starogréckej katarzie prežíva v našej inscenácii už dvadsaťsedem rokov (premiéry 16. a 17. 10. 1992). Vystriedali sa v nej renomovaní domáci i zahraniční speváci a dirigovali ju naši najlepší dirigenti.



 

Opera, ktorá sa odohráva v súčasnosti, bola na talianskych scénach vzácnosťou. Okrem La traviaty taliansky majster napísal iba jednu operu zo súčasnosti; operu Stiffelio. Ale v prípade La traviaty jediným problémom nebola len súčasnosť, ale aj námet, ktorý pobúril prudérne a pokrytecké obecenstvo. Kurtizána ako hlavná, a najmä kladná hrdinka, podľa dobových kvázi morálnych zvyklostí na javisko predsa nepatrí. Verdi toto pokrytectvo neakceptoval a predstavil nám čistý charakter milujúcej ženy.

Scénu k inscenácii vytvoril náš vynikajúci scénograf Aleš Votava. Patril medzi operných scénografov, pre ktorých bola opera zvlášť srdcovou záležitosťou. Bol veľkým fanúšikom a znalcom tohto divadelného druhu. Pritom nekoncipoval scény povrchne dekoratívne, ale funkčne v súlade s režisérskou koncepciou. Vytvoril mnoho operných dekorácií, najmä v Štátnej opere Banská Bystrica a v Národnom divadle v Prahe. Na javisku Opery SND pripravil len dve kreácie, a to scénu k Mozartovej opere Záhradníčka z lásky v réžii Vladimíra Strniska a k La traviate v réžii Mariána Chudovského.

Inscenácia prežila dlhé obdobie aj vďaka nenásilnej dekorácii spomínaného Aleša Votavu a výtvarníka kostýmov Petra Čaneckého, ktorý veľmi citlivo prispôsoboval dobové kostýmy k postavám a charakterom osobností sólistov, zboru a baletu. Pri príležitosti jej derniéry 1. júna 2019 sa za dirigentský pult vracia Jan Zbavitel, ktorý túto zaujímavú inscenáciu v roku 1992 hudobne naštudoval. Nie je to však návrat nostalgický.

Ako Jan Zbavitel spomína na krásne roky v Opere SND?

„Po prvý raz som sa stretol so súborom Opery SND už v decembri 1987 a bolo to s Janáčkovou Jej pastorkyňou, ktorú so súborom naštudoval prof. Fratišek Jílek a ja som ju prevzal. Inscenáciu som tiež dirigoval na zájazde SND v Lipsku 15. mája 1988. Mal som šťastie dirigovať Jej pastorkyňu v SND šesťkrát, naposledy vo februári 1991. Ďalšou inscenáciou na pôde SND, ktorú som dirigoval ešte pred mojím angažovaním, bol Verdiho Rigoletto a umelecký zájazd do Madridu s inscenáciou Rossiniho Barbiera zo Sevilly (jún 1992). Spolupráca na všetkých týchto inscenáciách bola taká úspešná, že vedenie Opery SND ma pozvalo naštudovať La traviatu a angažovalo ma za stáleho dirigenta SND. Premiéra 16. 10. 1992 bola pre mňa veľkou inšpiráciou – spolupráca s výborným orchestrom, zborom a predovšetkým so skvelými sólistami – bol to nezabudnuteľný umelecký zážitok. Peter Dvorský, Jana Valášková, Pavol Maurery a ďalšie spevácke osobnosti, na druhej premiére nastupujúca mladá generácia Ľubica Vargicová, Šimon Šomorjai, Richard Haan a celý rad ďalších sólistov… Spomínam si, že niektoré roly boli obsadené aj štyrikrát, vždy na zodpovedajúcej umeleckej úrovni. Pracovať s takto výborne disponovaným umeleckým súborom je snom každého dirigenta, balzamom pre uši i dušu muzikanta.

Orchester na čele s vynikajúcim koncertným majstrom Vladimírom Harvanom bol pre mňa svojím umením a autoritou veľkou oporou v spolupráci s orchestrom, ktorý sa zhrával a rástol k veľkým umeleckým výkonom v inscenáciách Don Pasquale, Divadelný riaditeľ, Záhradníčka z lásky cez mnoho koncertov až k Wagnerovmu Tannhäuserovi. S touto inscenáciou sme reprezentovali Slovensko na umeleckom zájazde vo Švajčiarsku, v Nemecku a vo Francúzsku v roku 1994. A to bolo vlastne posledné moje stretnutie so súborom Opery SND.

Spoluprácu končila ponuka Janáčkovej opery v Brne, kde som v roku 1994 nastúpil ako umelecký šéf opery. Vzhľadom na moje zameranie na tvorbu Leoša Janáčka a možnosti pokračovať v odkaze prof. Františka Jílka zachovať janáčkovskú interpretačnú tradíciu v Brne nebolo možné takúto ponuku odmietnuť. Veril som, že môžem pokračovať v kontaktoch so súborom Opery SND, ktorý mi vskutku prirástol k srdcu. A tá pokračovala pri hosťovaniach celého radu sólistov v Janáčkovej opere v Brne a na zahraničných zájazdoch s brnianskym súborom v Japonsku, Rakúsku, Luxembursku.

V Bratislave som sa cítil ako doma a s rovnakým pocitom sa vraciam pri príležitosti derniéry Verdiho La traviaty za dirigentský pult Opery SND.“

Rovnako ako premiéra aj derniéry majú osobitú atmosféru, navyše so špičkovými umelcami v troch hlavných postavách – s Ľubicou Vargicovou, Ľudovítom Ludhom a Daliborom Jenisom.

Derniéra Verdiho opery La traviata 1. júna 2019 pod taktovkou Jana Zbavitela, v réžii Mariána Chudovského, na scéne Aleša Votavu a v kostýmoch Petra Čaneckého bude 309. uvedením tejto inscenácie.

Martin Bendik, dramaturg Opery SND