Divadelný projekt Tatarka opierajúci sa o časť literárnej tvorby Dominika Tatarku (Prútené kreslá, Démon súhlasu, Sám proti noci) vytvára jednak obraz niekoľkých epoch/ momentov minulého storočia Európy z autorovho pohľadu a vnútorného emocionálneho prežitku a zároveň sprostredkováva spoveď jedinca v čase masového a demagogického myslenia. Tatarkov opakujúci sa literárny protagonista Bartolomej Slzička sa v tomto projekte ocitá v Paríži roku 1938 tesne po mníchovskej dohode ako študent, potom ako národný spisovateľ v československom paláci kultúry v roku 1956 a následne ako prenasledovaný disident v rokoch normalizácie (1978), až napokon ako starec čakajúci na niečo, čoho sa žiaľ už nedožije, v máji 1989. Projekt Tatarka zachycuje časť autorovho literárneho kozmu v jeho nekonečne asociačnej, alegorickej až snovej náture. Aj keď sa veľká časť diela nedá oddeliť od doby, na ktorú poukazuje, v jej všeobecnejších ideách a túžbach sa stáva nadčasovou a bodavou aj pre súčasníkov. Je však súčasná spoločnosť pripravená na Tatarku? A je táto sloboda tou, ktorú si predstavoval a po ktorej túžil? Alebo sa objavili úplne noví démoni, proti ktorým by sa Slzička vzpieral?

 

 

Premiéra: 2. 11. 2024